Litmanová má v našom srdci osobitné miesto. Už v minulosti sme sem viackrát zavítali, no tentoraz mala naša púť zvláštny a výnimočný rozmer. Len nedávno totiž Svätá stolica prostredníctvom Dikastéria pre náuku viery oficiálne potvrdila nihil obstat pre mariánsku úctu na Hore Zvir. A tak sme cítili, že je krásne vrátiť sa sem práve v tomto čase, kedy Cirkev uznala dôležitosť tohto miesta pre život viery.

Veľkú vďačnosť nesieme aj voči vladykovi Jánovi Babjakovi, ktorého osobne poznáme a ktorý nám počas našej návštevy prejavil pohostinnosť a otcovskú blízkosť. Jeho srdečné požehnania sú dôkazom, že Cirkev nežije len v dokumentoch a rozhodnutiach, ale najmä v osobných vzťahoch a v ľudskom srdci.

Rodina v náručí Márie

Výstup na Horu Zvir bol pre nás cestou nielen po lesnej ceste, ale predovšetkým cestou vnútra. Ticho hôr, spev vtákov a šum stromov vytvárali priestor, kde sa modlitba rodí sama od seba. Keď sme vstúpili do kaplnky, zrazu sme cítili, že sme doma, pod ochranou Matky, ktorá tu nesie titul Nepoškvrnená čistota.

Spoločne sme sa modlili a ďakovali za všetko, čo sme v živote dostali, za chvíle radosti, aj za skúšky, ktoré nás učia pokore a trpezlivosti. Števko, náš malý dar od Boha, nás znova naučil, že nevinnosť a čisté srdce sú darom, ktorý prevyšuje všetky ľudské schopnosti. A Kristiánko, ešte taký maličký, priniesol do modlitby radosť a nové svetlo.

Miesto, kde sa dejú zázraky

Litmanová nie je len historickým svedectvom udalostí spred tridsiatich rokov. Je to živé miesto, kde sa neustále dejú zázraky; obrátenia, zmierenia, nové začiatky. Videli sme ľudí prichádzať z rôznych kútov Slovenska, aby tu našli pokoj, odpustenie a silu ísť ďalej.

Aj my sme odchádzali posilnení. Mariánske posolstvo o čistote, radosti, slobode a láske sa nás dotklo hlboko v srdci. Pripomenulo nám, že pravá sloboda neprichádza zo sveta, ale z otvoreného srdca, ktoré sa nechá viesť Bohom.

Vďačnosť a nádej

Z Litmanovej sme si odniesli tichý, ale hlboký pokoj. Je to pokoj, ktorý nevychádza z vonkajších okolností, ale z Božej prítomnosti. A to je dar, ktorý prevyšuje všetko pochopenie.

Litmanová pre nás ostane miestom, kam sa budeme radi vracať nie preto, aby sme hľadali senzácie, ale preto, že sme tam našli Matku, ktorá ukazuje na Syna, a spoločenstvo veriacich, ktorí sa delia o vieru a nádej.