“Môj pôrod bol úžasnou skúsenosťou pre mňa a môjho manžela. Celý proces nás veľmi zosilnil a spojil. Keď som malého držala prvýkrát v rukách, vedela som, že dokážem čokoľvek. Už teraz sa teším na ďalší pôrod.”

Keď som čítala podobné vyhlásenia žien o pôrode, úprimne som sa veľmi potešila. Vo mne totiž vždy existovala viera, že pôrod nemusí byť nepríjemným zážitkom, ako ho často vidíme vo filmoch. Vždy som vedela, že generácie žien pred nami dokázali porodiť a každá žena má v sebe silu porodiť svoje dieťa. Ja, ako laktačná poradkyňa, som sa k téme pôrodu vždy stavala z pozície vedome informovanej ženy. Skúmala som, čo je pre pôrod prospešné a čo ho naopak spomaľuje. Mala som predstavu o tom, ako by mohol môj pôrod prebiehať. Táto predstava sa stala jasnejšou, keď sme sa dozvedeli, že čakáme Štefanka. Dovoľ mi preto, aby som sa s tebou podelila o našu krásnu pôrodnú skúsenosť.

Hneď, ako sme zistili, že som tehotná, začala som pristupovať k pôrodu s veľkou zodpovednosťou. S manželom Marečekom sme absolvovali dvojdňový predpôrodný kurz, ktorý nás ešte viac presvedčil o tom, ako by sme chceli, aby Štefanko prišiel na svet. Hľadali sme pôrodnicu, ktorá by nám zaručila, že naše priania budú rešpektované. Pre jasnejšiu predstavu ti napíšem, aké priania sme mali ohľadom Štefankovho pôrodu. Už teraz prezradím, že každé jedno sa splnilo:

• Pri pôrode bude prítomný otec (Mareček), dula a pôrodná asistentka.
  
• Mať prítmie a teplo na izbe, pustenú dopredu prípravnú hudbu.
  
• Prajem si rodiť bez medikácie (iba keby som si ju sama vypýtala), neurýchľovať pôrod.
  
• Prajem si možnosť voľného pohybu, monitorovanie doplerom so súhlasom.
  
• Prajem si možnosť jesť a piť.
  
• Prajem si minimalizovať vnútorné vyšetrenia a iba so súhlasom.
  
• Prajem si spontánne prasknutie plodových obalov.
  
• Prajem si neriadené dýchanie a tlačenie.
  
• Prajem si rodiť bez epiziotómie s teplými obkladmi hrádze pri tlačení.
  
• Prajem si voľnú polohu pri pôrode.
  
• Prajem si pôrod neurýchľovať, neťahať dieťa za hlavu a počkať na dorotovanie.
  
• Prajem si po narodení dieťa na pupočníku na bruchu matky a samoprisatie.
  
• Prajem si úplne dotepanie pupočníka, ktorý prestrihne otec (Mareček).
  
• Prajem si neťahať za pupočník.
  
• Prajem si dieťa zvážiť a zmerať až po dvoch hodinách.
  
• Prajem si neoddeľovať dieťa od rodičov a všetky vyšetrenia prevádzať na tele matky.
  
• Prajem si nepodávať injekčne vitamín K, nevykapávať oči.
  Prajem si dieťa nekúpať, neprikrmovať umelými náhradami a glukózou.
  
• Prajem si nedávať dieťaťu cumlík.
  
• Prajem si vykonávať všetky vyšetrenia a procedúry v prítomnosti rodiča.
  
• Prajem si šetrné prevedenie patičkového testu (počas kojení, s nahriatou pätou).

Jednému by sa to mohlo zdať, že je to až príliš veľa prianí. Ale kto si praje, ten dostane 🙂 Ako to však vyzeralo v skutočnosti? Celý priebeh pôrodu trval 12 hodín. Prvú vlnu (tak sme mali pomenované kontrakcie) som pocítila 7. decembra 2022 o 00:30. Nevedela som presne, či to nie sú len poslíčky. Termín pôrodu bol 14. decembra. Poučená z kurzu som si normálne ľahla spať (ženy totiž nezačnú rodiť hneď, ako to vidíme vo filmoch). V noci som sa občas prebudila na bolesti, ktoré sa podobali tým menštruačným. Celá moja noc prebehla tak, že som občas spala, občas bola hore a masírovala si kríže rukami, čo mi zmierňovalo bolesti. Ráno o 7:00 som vstala plná sily. Intenzita vĺn sa stupňovala. Zavolala som teda našej dule, že už je tu deň pôrodu. Kým prišla k nám domov, ja som si vedome predýchavala vlny a opierala sa o gauč a fitloptu. Menila som si polohy tela podľa toho, čo mi bolo príjemné. Dala som si teplú vaňu, udržiavala som sa v pokoji a vedome som si uvedomovala, že každá vlna ma približuje k tomu, že uvidím nášho synčeka. Mareček, môj manžel, pripravil všetko na cestu do pôrodnice (dal veci do auta…). Zároveň mi pomáhal prekonávať vlny masážou krížov. Vďaka tomu ti musím napísať, že som vlny neprežívala ako bolestivé (stále som čakala, kedy to začne tak veľmi bolieť, ako ma pred pôrodom varovali). Vlastne som necítila žiadne bolesti, skôr ma prekvapil tlak, ktorý som cítila. Okolo 10:00 k nám prišla naša dula a vlny sa stávali čoraz silnejšie a častejšie. Medzi nimi sme sa stihli ešte zasmiať a porozprávať si. Pre mňa bolo vzácne byť v tomto čase doma, kde som sa cítila v bezpečí. Keď sa intenzita vĺn stupňovala, išli sme do pôrodnice. Cestou mi v aute praskla plodová voda. Po príchode do pôrodnice ma vyšetrili a zistili, že hlavička Štefanka už zostupuje dolu. Okamžite som bola prevezená na pôrodný sál, kde som bola obklopená rukami môjho manžela, ktorý ma podporoval slovami a prítomnosťou. O 30 minút som porodila náš obrovský darček od Boha – syna Štefanka.

Celý proces pôrodu bol pre mňa veľmi pokojný. Mala som istotu, že mám všetko, čo potrebujem na to, aby som Štefanka porodila. Bola som obklopená ľuďmi, ktorí poznali moje želania, túžby a podporovali ma v nich. Moje úsilie bolo odmenené pozitívnym zážitkom a skúsenosťou. Chcem ťa touto príbehom inšpirovať, aby si k príprave na svoj pôrod pristupovala informovane a svedomito. Je potrebné byť aktívnou a zaujímať sa o problematiku vedenia pôrodov. Týmto prístupom dokážeš ovplyvniť svoj pôrod k lepšiemu. Ja som si to už prežila a veľmi sa teším na ďalší pôrod :).

Lenka